Pôda je živý zdroj, je domovom viac než jednej štvrtiny organizmov žijúcich na našej planéte, z ktorých  v súčasnosti poznáme len 1%. S cieľom upriamiť pozornosť ľudí, i popredných predstaviteľov spoločnosti, na zásadný význam pôdy pre ľudský život, vyhlásila Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) 5. december za Svetový deň pôdy.

Od roku 2014 si tak si každoročne, deň pred Mikulášom, pripomíname Svetový deň pôdy. V našich končinách vládne zima, pôda odpočíva a my máme viac času sa zamyslieť, ako sa k pôde správame a ako s ňou zaobchádzame.

Na jar, keď sa pôda prebudí po dlhom zimnom spánku, bude potrebovať veľa živín aby bola dobre pripravená splniť naše požiadavky na kvalitnú a veľkú úrodu ovocia, či zeleniny, či zdravý a voňavý les.  Lenže kde vziať dostatok živín, keď lístie, ktoré jej veľkodušne poskytli okolité stromy sme odviezli preč, rovnako spadnuté mŕtve drevo, či zvyšky rastlín  ktoré vo svojich telách hromadili živiny, nasaté práve z pôdy. Iste sú tu ešte chemické hnojivá a hor sa na boj o úrodu na poli, či zdravý les s burinami a škodcami…

Tento každoročný boj  je vyčerpávajúci nielen pre nás, ale najmä pre pôdu, ktorá takto stráca silu a my zase nádej na zdravý pestrý les, či kvalitné potraviny.

V prípade lesa ide o prírodný systém, postačí ho preto ponechať na prírodu samotnú. Spadnuté mŕtve drevo poskytne dostatok živín pre mladé stromčeky, ako aj úkrytov pre pestré spoločenstvo živočíchov. Pre zver predstavuje prekážku, ktorá prirodzene chráni mladé stromčeky pred poškodením a o zvyšný „odpad“ sa postarajú drobné živočíchy a huby. Tie ho spoľahlivo odstránia, pôde vrátia živiny a huby nám navyše pripravia chutnú hostinu v podobe svojich plodov, či aspoň potešenie pre oči, v prípade nejedlých druhov. O úžitku z lesnej „buriny“ v podobe malín, či černíc ani netreba písať.

S pestovaním plodín je to o niečo komplikovanejšie. Preto sa v 70. rokoch minulého storočia dvaja páni Bill Mollison a David Holmgren z Austrálie rozhodli sledovať prirodzené ekosystémy v prírode a snažili sa ich napodobniť a modifikovať v záhradných a pestovateľských podmienkach. Takto vytvorili systém zvaný PERMAKULTÚRA. Ide o ekologický systém, nasledujúci princípy prírody. Laickým pohľadom by sa dalo povedať, že je to spôsob pestovania, ktoré sa dokáže samé recyklovať – obnovovať, bez zásadného vonkajšieho zásahu. Pre záhradu platí využívanie všetkých zdrojov, ktoré nám záhrada dáva a vrátenie týchto zdrojov v čo najväčšej miere naspäť do záhrady. Napríklad recyklovanie živín (pokosenú lúku, orezané konáre, popadané listy kompostujeme, použijeme na mulčovanie…), využívanie dažďovej vody, využívanie materiálov priamo zo záhrady (rastlinné výluhy na hnojenie, posilnenie rastlín a proti škodcom si pripravíme z vlastných rastlín).

Pri takomto spôsobe obhospodarovania záhrady pôdu nelynčujeme rýľovaním ani okopávaním, pretože takto by sme narušili pôdne procesy a na svetlo by sme vyniesli pôdne mikroorganizmy a živočíchy, ktoré by to usmrtilo. O pôdu sa staráme tým, že robíme vrstvy, ktoré po rozložení pôdu obohatia, tak, ako to robí matka Zem.

Vďaka tomuto systému sa naučíme nebojovať, ale spolupracovať. Nenávidená burina nie je náš nepriateľ, ale učiteľ a pomocník. Napríklad taký nenávidený pýr plazivý

len poukazuje na stav pôdy, ktorá je vyčerpaná a spustnutá, keď  vyliečime pôdu (zlepšíme jej stav), zmizne aj pýr. Portulaka zeleninová ani nie je burina, ale ako názov hovorí, zelenina.  Nielenže obsahuje množstvo prospešných minerálov a vitamínov (najmä obsah vitamínu C je výrazný), ale navyše svojím plazivým rastom chráni  nezakrytú/odkrytú pôdu pred veternom i vodnou eróziou a tým i strate živín. Čo sa týka živočíšnych škodcov, záhradný kompost, tiene kríkov či stromov, kôpky lístia, či konárov na záhrade poskytujú domov mnohým druhom živočíchov, ktoré sa živia práve spomínanými škodcami – pokiaľ im teda poskytneme domov, budú pre nás pracovať..

Záver

Heslo „Nebojujme – spolupracujeme“ sa dokonale hodí aj na náš vzťah k pôde. Viac zaujímavých informácií o pôde si môžete prečítať na stránke FAO, kde sú tiež k dispozícii postery a príspevky k tohtoročnej téme Sv. dňa pôdy:  „Udržujme pôdu živú, ochraňujme jej biodiverzitu.“      http://www.fao.org/world-soil-day/en/ 

Vedeli ste napríklad že:

• V jednom grame zdravej pôdy je viac živých organizmov, ako je ľudí na Zemi.
• Pôda je obrovská lekáreň – väčšina antibiotík, ktoré používame bola vyrobená využitím pôdnych mikroorganizmov.
• Pôdne organizmy pomáhajú pôde ukladať uhlík a skleníkové plyny, takže napomáhajú znižovať následky klimatických zmien.

Mikulášsky darček môžeme odovzdať nielen svojim blízkym , ale tiež našej pôde, a správať sa k nej v budúcnosti s väčšou úctou a rešpektom. Odmena v podobe jej darov nás určite poteší.

Text: Jana Kološtová, Elena Hančinová

Foto a obrázky: Jana Kološtová,   http://www.fao.org/world-soil-day/en/