Rieka Hron, od svojho prameňa v blízkosti obce Telgárt až po Banskú Bystricu, predstavuje jedinečný biokoridor horského a podhorského toku, o celkovej dĺžke približne 95,5 km. V tejto dĺžke, na výmere 362,98 ha sa rozprestiera navrhovaný chránený areál Alúvium Hrona, ktorý sa svojou rozlohou radí k najrozsiahlejším chráneným územiam tohto typu na Slovensku.

Predmetom ochrany v navrhovanom chránenom území, je jednak ochrana samotného vodného toku, ako aj brehových porastov, tvorených viacerými druhmi biotopov európskeho, ako aj národného významu a na ne viazaných druhov rastlín a živočíchov európskeho a národného významu.

Prehľad zistených biotopov európskeho a národného významu, ktoré tvoria predmet ochrany v navrhovanom CHA Alúvium Hrona si môžete pozrieť v tabuľke:

Kód biotopu	Názov biotopu európskeho významu	Kód NATURA 2000
Vo4	Nížinné a horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion	3260
Br6	Brehové porasty deväťsilov	6430
Ra3	Prechodné rašeliniská a trasoviská	7140
Ls1.3	Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy	91E0*
Ls1.4	Horské jelšové lužné lesy	91E0*
Kód biotopu	Názov biotopu národného významu
Lk10	Vegetácia vysokých ostríc

Biotopy a druhy určené ako predmet ochrany v navrhovanom CHA Alúvium Hrona sú závislé od zachovania koryta a súčasného charakteru toku rieky Hron, ako aj od zachovania vodného režimu na lokalitách ich výskytu. Najcennejšími biotopmi a rastlinami chráneného územia sú Nížinné a horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (Vo4/3260) Alúvium Hrona je jediným známym miestom výskytu spomenutého biotopu v území NP Nízke Tatry a z pohľadu charakteru rozšírenia tohto biotopu patrí toto územie k najvýznamnejším oblastiam aj v rámci Slovenska.

            Spomedzi živočíchov európskeho významu určených ako predmet ochrany k najcennejším patria mihuľa ukrajinská (Eudontomyzon mariae), hlavátka podunajská (Hucho hucho), vydra riečna (Lutra lutra), netopier obyčajný (Myotis myotis), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), uchňa čierna (Barbastella barbastellus) a plocháč červený (Cucujus cinnaberinus).

Východná časť chráneného územia (od prameňa Hrona po Brezno) bola s ohľadom na svoju jedinečnosť Výnosom MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004 zaradená do sústavy chránených území NATURA 2000 ako Územie európskeho významu Alúvium Hrona pod označením SKUEV0303 Alúvium Hrona. Západná časť územia (od Brezna po Banskú Bystricu) bola neskôr zverejnením Uznesenia vlády č. 577/2011 k aktualizácii národného zoznamu území európskeho významu takisto zaradená do sústavy chránených území NATURA 2000 ako Územie európskeho významu Alúvium Hrona pod označením SKUEV1303 Alúvium Hrona.

Navrhované chránené územie nie je úplne totožné s uvedenými územiami európskeho významu. Hranice chráneného územia boli upravené na parcelný stav a vymedzené na základe terénneho mapovania z roku 2018 a zistenej prítomnosti biotopov a druhov určených ako predmet  ochrany. Navyše súčasťou SKUEV0303 Alúvium Hrona je už vyhlásená Prírodná rezervácia Meandre Hrona, ktorá ostala vymedzená v pôvodných hraniciach a nie je súčasťou navrhovaného Chráneného areálu Alúvium Hrona.

Vzhľadom na typ biotopu a cieľ ochrany je navrhovaný chránený areál rozčlenený na päť ekologicko-funkčných priestorov (EFP):

EFP 1: Vodný tok rieky Hron, vodné plochy mimo neho a breh rieky s jej štrkovo-pieskovými náplavmi.

            Zahŕňa miesta s otvorenou vodnou hladinou, alebo vodnou hladinou porastenou vodnými rastlinami, na ktoré je viazaná väčšina živočíšnych druhov predstavujúcich predmet ochrany. Pre existenciu tohto typu biotopu je nevyhnutné zachovať primeranú výšku vody, pretekajúcu riekou Hron, ako aj charakter dna rieky. Manipulácia s vodnou hladinou rieky Hron v súvislosti s výstavbou malých vodných elektrární, budovanie hatí, odberných a obtokových kanálov môže negatívne ovplyvniť existenciu a stav tohto biotopu. Nežiadúce sú tiež úpravy dna koryta ako aj plošná ťažba štrkov v koryte.

EFP 2: Brehové porasty rieky Hron s dominujúcou krovinovou a stromovou vegetáciou.

Brehový porast bezprostredne nadväzuje na  vodný tok po oboch jeho stranách. Prerušovaný je iba v miestach s odstránenými brehovými porastami, s regulovanými brehmi, v intravilánoch obcí, vybudovanými mostami a pod. V rámci  EFP 2 sú nevyhnutné pravidelné a dlhodobé aktívne asanačné zásahy spočívajúce v likvidácii inváznych druhov rastlín (Fallopia spp., Helianthus tuberosus, Impatiens glanduligera, Solidago spp.). Ich realizácia je potrebná v neskoro-letnom až jesennom období metódami stanovenými pre uvedené druhy rastlín. Týmito zásahmi bude zabezpečené zlepšenie stavu biotopov Ls1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy, Ls1.4 Horské jelšové lužné lesy a na ne viazaných druhov.

EFP 3: Porasty s travinno-bylinnou vegetáciou.

Tento priestor zvyčajne nadväzuje na vonkajšie strany brehových porastov a dosahuje po okraje chráneného územia a je poľnohospodársky využívaný, čo je činnosť potrebná a žiadúca pre zachovanie tohto typu biotopu. V rámci obhospodarovania tohto priestoru je potrebné vylúčiť aktivity zapríčiňujúce vysušovanie lokalít a pokles hladiny spodnej vody v tomto priestore.

EFP 4: Porasty s krovinovou a stromovou vegetáciou nenadväzujúce na brehové porasty rieky Hron.

            EFP 4 je zastúpený rozptýlene po celej dĺžke CHA Alúvium Hrona na miestach dlhodobo nevyužívaných lúk, ktoré už zarástli v dôsledku sukcesie. V tomto priestore sa vyskytujú rôzne organizmy predstavujúce predmet ochrany územia zo skupín hmyzu, obojživelníkov či netopierov, z rastlín diablik močiarny (Calla palustris). Preto je rovnako potrebné vylúčiť aktivity zapríčiňujúce vysušovanie lokalít a pokles hladiny spodnej vody v tomto priestore.

EFP 5: Mokrade s biotopom Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská.

            Tento priestor zaberá iba územie s dvomi malými rašeliniskami neďaleko Polomky. Iba v tomto priestore bol v rámci chráneného územia zaznamenaný biotop Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská. Jeho využívanie je možné formou ručného kosenia, potrebné je aj odstraňovanie náletových drevín.

Novo navrhnutý chránený areál ešte čaká náročná cesta prerokovaní a ďalších legislatívnych úkonov, ktoré, ak budú úspešné, vznikne najdlhší chránený areál na Slovensku. Veríme, že sa nám takto podarí nielen zabezpečiť ochranu vzácnych biotopov, ale tiež zvýšiť povedomie miestnych obyvateľov o území v ktorom žijú, jeho významnosti a vzácnosti.

Text a foto: Správa NAPANT