V zozname environmentálne významných dní je 13. august zapísaný ako medzinárodný deň vlkov. Tento deň bol ustanovený z iniciatívy amerických ochranárskych organizácií s cieľom pripomenúť si vzácnosť a výnimočnosť týchto šeliem, ako aj  ich kľúčový význam v ekosystéme.  13. august bol vybraný aj s ohľadom na začiatok loveckej sezóny vlka, ktorá v Spojených štátoch začína v septembri.

V našich končinách  tento sviatok zatiaľ nie je zaužívaný, no tak výnimočné zviera, ako je vlk si určite svoj medzinárodný deň zaslúži.

Vlky žijú v rodinnom spoločenstve – svorke, na čele ktorej sú rodičia – alfa pár. Ostatní sú ich potomkovia.  Rozmnožujú sa iba rodičia. Po smrti rodičov (ak sú napríklad ulovení) sa mladé vlky nemajú od koho učiť loveckému umeniu a zameriavajú sa na ľahšiu korisť – na hospodárske zvieratá.  Súčasne nastáva boj o nové páry. Z takejto rozbitej vlčej svorky môžu vzniknúť aj tri nové páry. Niektoré si zachovajú pôvodné teritórium, no ostatní sa musia posunúť ďalej. Takto sa vlci  šíria aj do tých teritórií, ktoré ešte nie sú vlkmi obsadené.

Lov vlka na Slovensku je povolený od 1. novembra do 15. januára, na základe stanovenej kvóty, určujúcej počet vlkov povolených na odlov. Vlk sa nesmie sa loviť na spoločných poľovačkách, ani v územiach dôležitých pre migráciu do susedných krajín. Rovnako je zakázané loviť alfa pár – teda vodiaci rodičovský pár.

Rodičovský pár dokáže viesť svorku do 7.-8. roku života. Svorka sa o nich v starobe veľmi dobre postará. Rovnako sa svorka spoločne stará aj o mladé vĺčatá. Celkovo je sociálny život svorky veľmi zaujímavý a v mnohom inšpiratívny aj pre nás ľudí.  Známy citát „Človek, človeku vlkom“ tak v kontexte súčasných poznatkov nadobúda celkom nový rozmer, a je skôr výzvou ku kvalitnejším medziľudským vzťahom, než varovaním pred nezriadeným násilím.

Povesť násilníckeho, krvilačného a nebezpečného zvieraťa nadobudol vlk „vďaka“ svojím potravným nárokom. Ako vrcholový predátor je  výlučným mäsožravcom a je teda odkázaný získavať si potravu lovom. Na rozdiel od ľudských lovcov sa nezameriava na trofeje, či kapitálne kúsky. Práve naopak. Vyberá si choré a oslabené jedince, ktoré nevládzu utekať so svojím stádom, čím plní v lese významnú sanitárnu úlohu.  V úlohe lesných zdravotníkov vystupujú vlci aj v obľúbenej ruskej animovanej rozprávke Máša a medveď – aj v rozprávkach teda môžeme nájsť vlkov aj v inej úlohe než požieračov kozliatok, či dievčatiek v červenej čiapočke.

Vlk je  veľmi plachá šelma, človeku sa vyhýba. Kontakt s ním je vzácny dokonca aj pre ľudí, ktorí veľa času trávia v teréne. Často nachádzajú po ňom len trus, či zvyšky koristi. Vlk je súčasne veľmi pohyblivé zviera, za noc dokáže prejsť aj 30 km, čo výrazne komplikovalo získať spoľahlivé údaje o počte a správaní sa vlkov. S cieľom zjednotiť všetky údaje o vlkovi pre ich využitie vo vede, výskume, či praktickej starostlivosti o druh bol vrámci projektu „Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku“ vypracovaný Program starostlivosti o vlka dravého na Slovensku, ktorý bude priebežne aktualizovaný aj vďaka pokračujúcemu výskumu realizovanému vrámci  aktuálne prebiehajúceho projektu OPKŽP „Realizácia programov starostlivosti o veľké šelmy na Slovensku“. Údaje získané metódami fotomonitoringu, priameho stopovania v teréne a sledovania pobytových znakov, sledovania pomocou telemetrie, či genetickými analýzami pomôžu naplniť víziu životaschopnej populácie vlka žijúcej v prirodzenom prostredí s minimom konfliktov s ľuďmi.

Zdoje:

https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_environmental_dates

http://www.whitewolfpack.com/2011/08/international-wolf-day.html?m=1

http://www.sopsr.sk/files/PS-o-vlka-draveho-na-Slovensku.pdf

Text: Jana Kološtová

Foto:  Jana Kološtová, Ivan Pôbiš