Stromy hrali vždy veľmi dôležitú úlohu v živote našich predkov. Najmä ovocné stromy si veľmi vážili a preto nikdy nevyrúbali strom, ktorý ešte dával plody. Hovorili, že kto vyrúbe rodiaci strom, v toho rodine niekto do roka umrie.

Stromy predstavovali tiež miesta, kde sa ľudia stretávali, často sa tu odohrávali rodinné oslavy a posedenia. Slúžili tiež ako orientačný bod v krajine, aleje a stromoradia pri cestách slúžili na poskytnutie tieňa a obživy okoloidúcim.

Deň pôvodných odrôd jabĺk je inšpirovaný britským Apple Day, ktorý sa oslavuje od roku 1991. Tento deň je každoročnou oslavou jabĺk a sadov. Poukazuje na rozmanitosť odrôd jabĺk v jednotlivých lokalitách a cieľom je uznanie a udržiavanie ich prínosu pre miestne bohatstvo.

Na Deň jabĺk sa človek na rôznych podujatiach má možnosť oboznámiť s množstvom odrôd tohto ovocia, môže ochutnať jedlá i nápoje, ktoré sa z neho dajú pripraviť.  My v NAPANT-e sme pri tejto príležitosti pripravili výstavku pôvodných odrôd jabĺk spojenú s prezentáciou pre študentov Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici.  Za pomoc pri určení odrôd, cenné informácie a odbornú literatúru ďakujeme Brunovi Jakubcovi z Technickej univerzity vo Zvolene, p. Horáčkovi z Bacúcha a Andrei Uherkovej, koordinátorke projektu Sadovo.

Pre všetkých, ktorých táto téma zaujíma, alebo práve zaujala prinášame prehľad informácií o tom, čo sú to staré odrody jabloní, prečo sú také vzácne a zaujímavé a načo je dobré aby sa zachovalo čo najviac z nich.

Čo je to ODRODA?

Je to skupina jabĺk (alebo iného druhu ovocia) s rovnakými vlastnosťami.

Napríklad s rovnakou farbou plodu, chuťou, veľkosťou a tvarom plodu, typom stopky a šupky, vzhľadom dužiny, výškou stromu, či tvarom koruny….

Ktorá odroda je stará?

Staré odrody sú tie, ktoré vznikli pred rokom 1950. Odrody, ktoré vznikli ako výsledok šľachtiteľstva po r. 1950 nazývame nové odrody.

Staré odrody rozdeľujeme aj na krajové –  typické len pre určitý kraj, kde majú ideálne podmienky na rast, tým že sú prispôsobené miestnym podmienkam. V týchto podmienkach sú odolnejšie voči škodcom a chorobám.  Jablká z nich majú zaujímavé tvary, stromy sú dlhoveké. Ešte vzácnejšie sú miestne odrody – typické len pre určitú obec, dolinu, či región.

Ohrozenie starých odrôd

• Na svete je odhadom 10 000 – 16 000 odrôd jabloní
• Na prelome 19. a 20. storočia sa na Slovensku pestovalo okolo 300 odrôd jabĺk
• Dnes sa v sadoch pestuje prevažne 8-10 odrôd

 Význam starých odrôd

• Majú viaceré, zatiaľ nepreskúmané vlastnosti, ktoré môžu byť užitočné pri šľachtení nových odrôd (odolnejších voči mrazu, chorobám suchu, či iným zmeneným podmienkam).
• Zánikom starých odrôd prídeme nielen o tieto vlastnosti, ale aj o veľkú pestrosť chutí, tradícií spracovania a kultúrne dedičstvo po našich predkoch.
• Miesta kde sú uchovávané mnohé odrody ovocných drevín sa nazývajú genofondové sady Jediný známy genofondový sad v Nízkych Tatrách sa nachádza v obci BACÚCH.

Jablká v minulosti

• Úroda ovocia na stromoch nebola rovnaká každý rok, preto sa pestovali rôzne druhy a odrody. Zaistila sa tak istá úroda bez potreby chemického ošetrenia stromov.
• Vďaka rôznym odrodám a správnemu skladovaniu boli čerstvé jablká na stole takmer celý rok.
• To čo nebolo možné zjesť čerstvé, prípadne uskladniť na výrobu koláčov, či polievok sa spracovalo najmä SUŠENÍM, ale aj LISOVANÍM MUŠTU, VARENÍM LEKVÁRU, VÝROBOU VÍNA, ČI DESTILÁTOV.
• Stromy sa sadili pri stavbe domu, či narodení dieťaťa, konali sa pod nimi rodinné oslavy.
• JABLOŇOVÉ ALEJE PRI CESTÁCH slúžili cestujúcim na občerstvenie (jedlo a pitie zadarmo) pre nich aj pre kone, ktoré ich viezli.
• Keď neboli mapy, slúžili stromy (aj jablone) ako orientačné body v krajine, alebo ako hranica medzi pozemkami, či jednotlivými obcami.

Jablká dnes

• Jablká sa využívajú takmer výlučne na priamu konzumáciu. Dajú sa aj odšťaviť, či použiť do koláča, no zväčša to nie je ono. Chýba tomu tá „správna „šťava, keďže každé jablko je vhodné na niečo iné.
• Ľudia vyžadujú vzhľadovo pekné, veľké, šťavnaté plody, ktoré dlho vydržia čerstvé. Toto sa dá dosiahnuť jedine chemickými postrekmi .
• Jablká sú druhou najviac postrekovanou plodinou, v sadoch sú ročne striekané priemerne 17x! ( proti hubám a plesniam, rastovými regulátormi pre pekný tvar a veľkosť plodu, proti hmyzím škodcom, proti burine a  hnojivom na dodanie živín).
• Pôvodné jabloňové aleje pri cestách sú dnes skôr na obtiaž, než pre radosť. Jablká sú znečistené exhalátmi z áut a spadnuté na ceste „znečisťujú“ vozovku. Stále však predstavujú významný estetický prvok v krajine a mnohé sú nositeľmi vzácnych starých odrôd, ktoré je možné takto zachrániť – napríklad preštepením na vhodný podpník.

Čerstvé jablká po celý rok?

IDE TO AJ BEZ CHÉMIE ! Stačí pestovať rôzne odrody a správne jablká uskladniť.

Podľa času dozrievania rozlišujeme LETNÉ, JESENNÉ a ZIMNÉ odrody. Zimné odrody vydržia až do apríla – mája a v júni už dozrievajú prvé letné odrody.

Jablčká uskladnené v chladnej a dobre vetranej pivnici, môžeme jesť po celý rok, práve vďaka postupnému dozrievaniu. Prípadne z nich môžeme pripraviť tradičné koláče, či zaujímavé korenisté omáčky, či iné menej známe jedlá.

Viac informácií k tejto téme nájdete  napríklad na stránke www.sadovo.sk Kto máte chuť, môžete sa zúčastniť aj webinára s pomológom Ondřejom Dovalom, ktorý pri príležitosti dnešného dňa pôvodných odrôd jabĺk organizuje CEEV Živica prostredníctvom svojho facebooku a facebooku Zelenej školy.

Text a foto: Jana Kološtová

Zdroje: Jakubec B., Uherková A., 2019: Staré sorty sú „in“; Technická univerzita vo Zvolene, 144 str.

Jakubec B., Uherková A., 2018: 50 na 50 Atlas starých odrôd jabloní a hrušiek; Technická univerzita vo Zvolene, 159 str.