V zimnom období je internet plný príspevkov zameraných na význam a správne prikrmovanie vtáctva, rád ako zhotoviť kŕmidlo, kde ho umiestniť a podobne. Pomerne kvalitne je táto téma rozpracovaná napríklad v príspevku Štátnej ochrany prírody SR: „Myslime na našich spevavcov – Zimné prikrmovanie vtáctva“
V tejto súvislosti nás zaujala séria príspevkov biologičky Hany Ollos z European Wilderness Society, ktoré publikovala v Newsletteri tejto spoločnosti.
V článku s názvom „Pravidlá prikrmovania vtákov v zime“ píše:
„Je dobre známe, že nie všetky naše vtáky v zime migrujú do krajín s teplejším podnebím, mnohé druhy ostávajú doma. Čo je menej známe je fakt, že niekoľko vo všeobecnosti teplejších regiónov, vrátane Strednej Európy, sú často základňou pre vtáky zo severnejších oblastí s drsnejšou klímou.
Tieto vtáky sú schopné prežiť zimu prirodzene, bez ľudskej pomoci a prikrmovania, vďaka evolučnej adaptácii (ktorej významným prvkom je aj migrácia).
Stabilné a sebestačné populácie voľne žijúcich zvierat ( všetky druhy okrem domácich a spoločenských zvierat v ľuďmi kontrolovaných chovoch a poľnohospodárstve) dokážu prežiť len tam, kde nachádzajú základné podmienky na prežitie (potrava, úkryt, miesto na odpočinok a výchovu mláďat). Migrácia zvierat, vrátane vtákov, sa vyvinula presne preto, aby im umožnila vysporiadať sa s periodickým nedostatkom potravy. Dokonca aj spevavec veľkosti vrabca vie preletieť 1000 km za 24 hodín a udržiavať si v tomto čase túto rýchlosť aj niekoľko dní.
To je dôvod, prečo prikrmovanie spevavcov v zime nerobíme pre to, aby sme im pomohli prežiť, ale aby sme ich prilákali k nám. Sú na to dva hlavné dôvody:
- Pohľad na vtáky a príležitosť pozorovať ich zblízka je výnimočná skúsenosť pre deti a dospelých a tiež nás to povzbudzuje k ochrane prírodného prostredia.
- Prítomnosť vtákov poskytuje biologickú ochranu prostredníctvom šírenia semien a likvidácie hmyzích škodcov a hlodavcov, ktoré zbierajú v blízkosti miest prikrmovania.
Takže prikrmovanie vtákov je výhodné tak pre vtáky, ako aj pre človeka, ale ak sa realizuje správne a v správnom čase.“
Ešte špecifickejšia je situácia v súvislosti s prikrmovaním vodného vtáctva. Ako uvádza Hana Ollos v článku „Prečo by sme nemali prikrmovať vodné vtáctvo.“ v prípade vodných vtákov, najvážnejším problémom je riziko chorôb, či nezvratných vývinových poškodení vedúcich až k neschopnosti vtákov lietať v dôsledku nevhodnej potravy. Najmä pri kŕmení chlebom a pečivom, ktoré je síce pre vtáky atraktívnym zdrojom potravy, avšak takáto potrava neobsahuje žiadne zdroje vitamínov a minerálov, potrebných pre ich zdravý vývin a prežitie.
Ďalšie riziká v spojení s prikrmovaním vodného vtáctva spočívajú, podľa Hany Ollos, v negatívnom ovplyvňovaní ich migračného správania, kedy v dôsledku dostatku poskytovanej potravy, najmä v letnom období, keď ľudia častejšie navštevujú vodné plochy spôsobí, že na jeseň neodletia. Cez zimu tak môžeme byť svedkami, uväznenia týchto vtákov v zamrznutej vode, kde sú bez pomoci vystavené pomalej smrti vyhladovaním. Nemožno opomenúť ani riziko šírenia chorôb v dôsledku zhromažďovania sa väčšieho množstva vtákov na jednom mieste, či eutrofizácie vody v dôsledku nadbytku rozkladajúceho sa krmiva.
Z týchto dôvodov by sme mali vždy zvážiť vhodnosť prikrmovania vtáctva, najmä vodného a mať vždy na srdci najmä ich najlepší záujem.
Hana Ollos v tejto súvislosti odporúča jedno jednoduché pravidlo:
„Nezabúdajme, že divo žijúce zvieratá nepotrebujú našu lásku, či súcit, ale naše pochopenie a rešpekt, aby sme umožnili divo žijúcim živočíchom žiť a správať sa ako divo žijúce živočíchy.“
Zdroje: European Wilderness and Wildlife Society Newsletter, February 9, 2022
Spracovala: Jana Kološtová
Foto: Daniela Domčeková, Jana Kološtová, Stanislav Ondruš