PhDr. Michaela Skuban  „Prerušenie zimného spánku u medveďov – následok globálneho otepľovania?“

 

Zimný spánok medveďa hnedého je definovaný ako „stratégia vyhýbania sa drsným podmienkam v zimnom období“. Keď sú nízke teploty, hlboký sneh a tuhé mrazy, medvede nemajú možnosti nájsť si dostatok potravy, aby mohli normálne fungovať. Na Slovensku sme boli zvyknutí na to, že sme sa nestretli s medveďmi počas zimy a mohli sa voľne v lese pohybovať; ak nám to vôbec snehové podmienky dovolili.

Veľký zlom v správaní medveďa hnedého

V zimnej sezóne 2013/2014 sme prvý krát evidovali na Poľane, že veľa medveďov nespalo. Vtedy sme mali 8 medveďov na Poľane označených telemetrickými obojkami, aby sme mohli lepšie sledovať tajuplný život našej najväčšej šelmy na Slovensku. Čo lesníci a poľovníci už dlho hovorili, menovite že medvede tento rok asi nespia, vedeli sme potvrdiť s našimi dátami. Konkrétne 7 medveďov bolo aj v zime aktívnych, len tá najmenšia medvedica Nina sa uložila k zimnému spánku. Nečudo, veď bola kotná a potrebovala kľud a bezpečie pre pôrod mláďat. Ostatné medvede sa pohybovali úplne normálne vrátane medvedice Popolušky, ktorá mála tri tohtoročné mláďatá so sebou (Skuban a Finďo 2018).

Čo boli dôvody a nesprávne špekulácie?

Po dlhšej analýze sme mohli jasne odpovedať na pálčivú otázku, prečo medvede nespia a strašia zimných turistov. Bola to kombinácia príliš vysokých teplôt, nedostatku snehu a semenného roku bukvíc. V tom období bolo toľko bukvíc, že to takmer vytvorilo „hrubý koberec kaloricky výdatných semien“ (595 kcal/100g), ktoré sú veľmi bohaté na tuky (50g/100g) a bielkoviny (7g/100g). V porovnaní s nimi je kukurica dostupná na krmoviskách menej výdatná: má len 95 kcal/100g, takmer žiaden tuk (1,2 g/100g) a len polovicu bielkovín (3,3 g/100g). Z kukurice sa veru hladný medveď nevykŕmil, ale z bukvíc dostával aj počas takej miernej zimy dosť živín na to, aby nepotreboval spať. Dokonca,

za takýchto podmienok by ani spať nemohol, keďže medveď potrebuje okolo 7-10 dní pred spánkom hladovať, aby mal prázdny tráviaci trakt. Pred spánkom sa teda musí vyčistiť hladovkou, inak by sa otrávil svojimi vlastnými výkalmi počas zimy. Medvede to nejako vycítia, keď sa priblíži obdobie chladu, ale zima na prelome rokov 2013/2014 bola len mierna a medvede nemali dôvod na zimný spánok (Skuban 2018).

Sú krmoviská na vine, že medvede nespia? 

Veľa sa diskutuje o zmysle krmovísk, nie len u nás na Slovensku, ale aj v celej Európe: máme alebo nemáme kŕmiť. Tejto otázke je určite potrebné venovať pozornosť a prediskutovať ju, nájdu sa argumenty tak pre, ako aj proti, tak je tomu aj bežnom živote.

Nuž, čo sa týka nespavosti medveďov, na tento fenomén nemávajú krmoviská až taký vplyv ako sa predtým myslelo. Samozrejme, že medvede využívali počas zimy 2013/2014 aj pravidelné krmoviská, veď prečo by aj nie, ak im boli dostupné. Ale krmoviská neboli dôvodom, prečo medvede zostali hore. To jasne potvrdil nasledujúci

rok, kedy bola krutá zima a naše medvede spali, hoci krmoviska boli zásobované v rovnakej miere, ako rok predtým.

A teraz?

To, čo evidujeme v súčasnosti stále častejšie, sú teplejšie a kratšie zimy oproti minulým rokom. A má to významný vplyv, nie len na vegetáciu, ale aj na našu najväčšiu šelmu, na medveďa hnedého. V Taliansku a Španielsku je bežným javom, že nejaké medvede v zime nespia, lebo zimy sú tam oveľa miernejšie ako u nás. V podstate je „na vine“ globálne otepľovanie a musíme s týmto rátať, že takýto fenomén bude v budúcnosti častejší aj u nás, ak teploty budú stále stúpať. Dokonca dlhodobé pozorovania NLC ukázali, že aj semenné roky sa objavujú častejšie u bukov aj dubov, čo je tiež dôsledok vysokých teplôt. Zaujímavé je, že nespavosť medveďa nepredstavuje výhodu pre jeho organizmus, čo dokázala štúdia z USA (Kite et al. 2019). Proces starnutia je o veľa rýchlejší u takzvaných nevyspatých medveďov. Čo to naozaj znamená pre život medveďa hnedého v našich podmienkach, musíme zistiť v budúcich rokoch. Ďalšia štúdia potvrdila, že každý nárast priemernej ročnej teploty o 1 °C spôsobuje skrátenie obdobia zimného spánku medveďa (.M. Roach 2024.).

Dôležitá rada pre návštevníkov prírody:

Pre návštevníkov je naozaj veľmi dôležité, aby pri pohybe v teréne zostávali na turistických trasách a chodníkoch a nepohybovali sa „krížom-krážom“ po lese. Najmä v hustej vegetácii, v kríkoch a mladých lesoch je treba rátať s tým, že nejaký medveď sa tam môže skrývať aj počas dňa. Samozrejme vôbec nie je rozumné potulovať sa v skalnatom teréne, lebo to je „klasická zimná spálňa medveďov“ a hlavne aj medvedíc, ktoré sa už okotili. Aj pre medvede je fenomén globálneho otepľovania novou vecou a nevieme, ako sa s ním vyrovnávajú. Zmena správania medveďa nezávisí od populačnej hustoty , ale je výsledkom súhry vonkajších podmienok. Buďme teda pri pohybe v prírode viac obozretní, bude to na prospech človekom nenarúšaného spôsobu života medveďa hnedého, tiež inej divej zveri, ale v konečnom dôsledku aj nás samotných.

(krátky náučný film: Ako sa správať v lese)