Názov: BARANIA HLAVA

Poloha: k.ú. Podkonice, ochranné pásmo NAPANT

Charakter biotopu: rašelinné smrekové lesy a aktívne vrchoviská

Rok vyhlásenia: 2006

Výmera: 13,405 hektárov

Kateg. ochrany: Prírodná rezervácia

Výnimočnosť: ojedinelé vrchoviskové rastlinné spoločenstvá

pozri na Atlase
BARANIA HLAVA

    •  – chránené územie sa rozprestiera južne od obce Donovaly vo vzdialenosti približne 2 km. Územie leží v nadmorskej výške približne 1100 m n.m. Z geologického hľadiska je územie tvorené najmä bazálnymi kremencami, pieskovcami, zlepencami s vložkami bridlíc a pôdy sú aj vzhľadom na vysokú hladinu podzemnej vody glejové a organogénne. Na povrchu sa hromadí surový humus a prebiehu tu proces rašelinenia.

Územie patrí do chladnej až studenej horskej klímy, s množstvom zrážok 800-1400 mm a priemernou teplotou vzduchu vo vegetačnom období 11-16°C. Lokalita, najmä na voľných plochách je charakterizovaná viacerými prameňmi a hlavne vysokou hladinou spodnej vody.

Lesné porasty, ktoré tvoria prevažnú časť chráneného územia, patria do skupiny lesných typov Abieto – Piceetum – podmáčané jedľové smrečiny. Porasty sú často nízkeho vzrastu, riedke, druhovo chudobné. Prevláda smrek obyčajný, ojedinele nájdeme aj jarabinu vtáčiu, jedľu bielu, buk lesný. Najhodnotnejšou časťou prírodnej rezervácie sú otvorené aktívne vrchoviská so špecifickou vegetáciou a nenarušeným vodným režimom, ktoré majú v podmienkach Národného parku Nízke Tatry mimoriadne veľký význam. Tieto trvalo zamokrené stanovištia charakterizuje výskyt rašeliníka močiarneho (Sphagnum palustre), rašeliníka ostrolistého (Sphagnum capillifolium), páperníka úzkolistého (Eriophorum angustifolium), rosičky okrúhlolistej (Drosera rotundifolia), nátržníka vzpriameného (Potentilla erecta), ostrice sivastej (Carex canescens), ostrice čiernej (C. nigra), ostrice zobáčikatej (C. rostrata). Hodnotu územia zvýrazňuje prítomnosť páperníka pošvatého (Eriophorum vaginatum) a sedmokvietku európskeho (Trientalis europaea), ktoré sa inde v Nízkych Tatrách vyskytujú len ojedinele.

V priľahlých podmáčaných smrečinách v machovej vrstve prevládajú rašeliníky a ploníky, v bylinnej vrstve najmä brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus). Zastúpená je tiež škarda močiarna (Crepis paludosa) a kýchavica biela Lobelova (Veratrum album subsp. lobelianum).

Aj medzi živočíchmi tohoto územia možno nájsť viacero zaujímavých druhov. Z obojživelníkov boli zistené napr. druhy: kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok vrchovský (Triturus alpestris), skokan hnedý (Rana temporaria), z plazov napr. jašterica živorodá (Lacerta vivipara), vretenica severná (Vipera berus). Z vtákov boli pozorované druhy ako jariabok lesný (Bonasa bonasia), sluka lesná (Scolopax rusticola), slávik červienka (Erithacus rubecula), krivonos smrekový (Loxia curvirostra), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes), králiček zlatohlavý (Regulus regulus) a mnohé iné. Z dravcov jastrab lesný (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus), myšiak lesný (Buteo buteo) a sov kuvik kapcavý (Aegolius funereus), sova lesná (Strix aluco). Rovnako je možné tu stretnúť viaceré bežné druhy lesných cicavcov, vrátane veľkých šeliem.

Severnú hranicu prírodnej rezervácie tvorí červenoznačený turistický chodník na trase Donovaly – hlavný hrebeň Nízkych Tatier.