Názov: ŠTROSY

Poloha: k.ú. Donovaly, Podkonice, ochranné pásmo aj vlastné územie NAPANT

Charakter biotopu: les

Rok vyhlásenia: 1999

Výmera: 94,79 hektárov

Kateg. ochrany: Prírodná rezervácia

Výnimočnosť: sutinové spoločenstvá horských polôh


ŠTROSY

    •  sú lesnou rezerváciou, ktorá bola vyhlásená v roku 1999. Rezervácia leží na priečne položenom, na východnej strane pomerne výraznom hrebeni, kolmom k hlavnému hrebeňu Kečka – Kozí chrbát. Výmera rezervácie je 94,79 ha. Leží v katastri obcí Donovaly a Podkonice v okrese Banská Bystrica.

Z hľadiska geologického rezervácia patrí do oblasti jadrových pohorí, podoblasti Starohorských vrchov. Územie je tvorené spodnotriasovými bazálnymi kremencovými horninami – pieskovcami, zlepencami s vložkami bridlíc.

Geomorfologicky patrí územie do oblasti fatransko-tatranskej , do celku Starohorské vrchy. Ide o vysočinový, podhôľny reliéf na vrásovo – blokovej fatransko-tatranskej morfoštruktúre. Jedná sa o tektonický zlom, ktorý podmienil vznik typického zlomového svahu s výskytom strmých skalných stien a blokových kamenných sutín.

Pôdy chráneného územia možno charakterizovať ako surové. Ide o mladé začiatočné formy, ktoré nemajú vytvorený zreteľný A – horizont, jedná sa najmä o surové pôdy sutinové, kde obsah skeletu je vyšší ako cca 70 %. Miestami sa tento typ mení na rankrovú pôdu, alebo rendzinu. Tieto pôdy trpia extrémami , zrážková voda sa v nich stráca a vsakuje do podložia.

Hydrologicky patrí územie do stredohorskej oblasti, povodia Hrona a Váhu. Územie odvodňuje niekoľko menších nestálych tokov s nepravidelným režimom odtoku výrazne závislom od množstva zrážok (snehovo- dažďový režím odtoku). Klimaticky územie patrí do chladnej oblasti, okrsku mierne chladného. Priemerná teplota v januári -6 až -7 ° C, v júli 11,5 – 13,5 ° C a s priemerným ročným úhrnom zrážok 1000 – 1400 mm.

Rezervácia je súčasťou západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale ) a patrí do fytogeografického okresu č. 22. – Nízke Tatry. Vzhľadom na podmienky a charakter územia druhová pestrosť nie je veľká. V drevinovej etáži prevláda smrek obyčajný (Picea abies) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), v bylinnej etáži je to najmä brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus) a miestami i paprade – papraď samčia (Dryopteris filix-mas), papraď rozložená (Dryopteris dilatata), papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana) metluška krivolaká (Avenella flexuosa), podbelica alpínska (Homogyne alpina), čermeľ lesný (Melampyrum sylvaticum). Na sutiach sa vzácne vyskytuje chvostník jedľový (Huperzia selago). Vzhľadom na vyššie spomenuté podmienky nevznikol na celej ploche súvislý les, ale na niektorých miestach sa vytvoril len nezapojený nesúvislý porast smreka a jarabiny. Lesné porasty patria prevažne do 5., ale čiastočne aj do 6. lesného vegetačného stupňa.

Zo zoologického pohľadu je územie typickou ukážkou zoocenóz na rozhraní týchto stupňov . Keďže ide o špecifické prostredie lesa so skalnými sutinami, nachádzame tu druhy pre tieto lokality a nadmorské výšky netypické. Ide hlavne o druhy bezstavovcov. Podrobný inventarizačný prieskum nebol vykonaný.

Hlavným dôvodom vyhlásenia prírodnej rezervácie je ochrana kamenných sutín ako geomorfologického fenoménu i ako veľmi zriedkavého biotopu so špecifickými mimoriadne extrémnymi podmienkami.

Územím prechádza hlavný červeno značkovaný turistický chodník.