Kamenné vežičky možno nájsť kdekoľvek. Pri riekach, na horách. Tento zvyk na Slovensko dorazil pravdepodobne z Himalájí. Slúžili šerpom ako veľmi jednoduchý spôsob označenia ciest v neprebádaných, neznámych oblastiach. Môžeme ich teda považovať za jednu z najstarších turistických značiek. Používajú sa aj dnes. Či už v neprehľadnom teréne, alebo na miestach, kde chýbajú smerovacie tabule. V našich horách ich využívajú napríklad horolezci, ktorí si takýmto spôsobom označia miesto s dobrým prístupom na skalu či prebádané trasy smerom dole z nej. Toto označenie má teda svoj význam, využíva ho určitá skupina ľudí.

Kamene bývajú zväčša vnímané ako neživá súčasť prírody, ale nie je to úplne pravda. Tiež sa menia, sú súčasťou ekosystému. Keď kamene berieme z ich pôvodného miesta, zmeníme prirodzený ráz a vývoj krajiny, prerušíme prirodzený proces trvajúci stovky a tisíce rokov. Môžu tvoriť skrýšu drobných vodných či suchozemských organizmov a ich vývojových štádií, ktoré sa ukrývajú pred predátormi, či slnkom.

Ak počas prechádzky v prírode na turistickom chodníku, či pri rieke narazíte na kamenné vežičky, jednoducho ich rozložte a kamene vráťte do prirodzeného prostredia. A hlavne bezdôvodne nestavajte ďalšie. Aj pre deti to je určite lákavá zábava, ale rozumné argumenty rodičov určite dokážu pochopiť.

text a foto: Ing. Ľubica Jurášová

Kamenné mestá na potoku Demänovka