Názov: JÁNSKA DOLINA
Poloha: k.ú. Liptovský Ján, vlastné územie NAPANT
Charakter biotopu: horský les s bohatstvom vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov a početnými jaskyňami, priepasťami a inými krasovými javmi
Rok vyhlásenia: 1933
Výmera: 1694,52 hektárov
Kateg. ochrany: Národná prírodná rezervácia
Výnimočnosť: ochrana pôvodnej, človekom málo narušenej krajiny s výskytom jaskýň, priepastí, ponorov a iných krasových javov
pozri na Atlase-
- sa pôvodne volala Svätojánska. Je jednou z najdlhších nízkotatranských dolín. Výmera : 1694,52 ha. K. ú. : Liptovský Ján. Výškové rozpätie 720 – 1690 m. n. m. Vlastné územie NAPANT. Patrí k najzachovalejším dolinám NP. Z časti je tvorená granitoidnými horninami a z časti karbonátmi, s početnými krasovými javmi.
NPR je budovaná druhohornými sedimentárnymi horninami . Kryštalické jadro vystupuje v závere Jánskej doliny. Na styku kryštalického jadra a druhohorných sérií je úzky pás kremencov, pieskovcov, zlepencov, bridlíc a dolomitov. Prevažná časť územia je budovaná triasovými horninami chočského príkrovu tmavými vápencami, dolomitmi a rohovcovými vápencami.
Dolina vo vápencoch je úzka, s kolmými až previsnutými stenami, má tvar kaňonu so suchým korytom, v dolomitoch je širšia, s miernejšími svahmi a prietokom vody po celý rok. Vápencová časť doliny je značne skrasovatená. Voda vytvorila rôzne druhy krasových foriem na povrchu i v podzemí ako napríklad závrty, ponory, vyvieračky, priepasti, krasové plošiny a suché doliny.
Početné a dokonalejšie sú vyvinuté podzemné krasové javy. Ide o rôzne skalné diery, podzemné kanály, jaskynné siene chodby a dómy .Medzi najvýznamnejšie a najväčšie jaskyne patria Jaskyňa Záskočie s dĺžkou cca 5 km a hĺbkou 344 m, Stanišovská jaskyňa dlhá cca 2 km, Starý hrad s dĺžkou 1850 m a hĺbkou 277 m.
Vzhľadom na mimoriadne členitý a pestrý reliéf s výskytom početných ostrých hrebeňov a vystupujúcich brál je aj pôdna pokrývka veľmi rôznorodá. Na vápencoch a dolomitoch sa vyvinuli rendziny s hrubozrnnou štruktúrou. Na miernejších svahoch sú pôdy hlbšie (do 50 cm) na strmších svahoch plytšie (20 – 30 cm). V južnej kryštalinickej časti doliny sa vyvinuli hnedé lesné pôdy a humusové podzoly okolo 100 cm hrubé.
Vyššie spomenuté geologické, geomorfologické a pedologické pomery ovplyvňujú výskyt mnohých rastlinných spoločenstiev. K najrozšírenejším drevinám patrí smrek (Picea abies) a buk lesný (Fagus sylvatica), často je primiešaná jedľa (Abies alba), smrekovec (Larix decidua), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), jarabina mukyňa (Sorbus aria), javor horský (Acer pseudoplatanus), popri tokoch jelša sivá (Alnus incana) a viaceré druhy vŕb. V najvyšších častiach NPR je to kosodrevina (Pinus mugo) a vŕba sliezska (Salix silesiaca). Na vápencových a dolomitových bralách je to pôvodná borovica lesná (Pinus sylvestris).
Lesné spoločenstvá patria do niekoľkých vegetačných stupňov a to do jedľovo-bukového, smrekovo-bukovo-jedľového, smrekového a aj kosodrevinového. Z hľadiska typologického sa tu vyskytujú reliktné boriny (Pinetum dealpinum), bukové jedliny (Fageto – Abietum), bukové javoriny (Fageto – Aceretum), vápencové bučiny (Fagetum dealpinum) a i.
Podobne ako iné maloplošné chránené územia v Jánskej a Demänovskej doline sa vyznačuje pestrou a bohatou vegetáciou. Na otvorených a oslnených miestach orientovaných k juhu nachádzame prealpínske druhy vyžadujúce vyššie teploty, napr. dušovku alpínsku (Acinos alpinus), cesnak sivkastý (Allium senescens), jagavku konáristú (Anthericum ramosum), kým na zatienených miestach orientovaných k severu a na dne doliny chladnomilé horské druhy, alebo náročnejšie na vlhkosť, napr. iskerník alpínsky (Ranunculus alpestris), tučnicu alpínsku (Pinguicula alpina), ostricu krátkoklasú (Carex brachystachys), kosatku kalíškatú (Tofieldia calyculata), stokrásku Micheliho (Bellidiastrum michelii). Skalné steny ozdobujú nápadné kvety horca Clusiovho (Gentiana clusii), astry alpínskej (Aster alpinus), prvosienky holej (Primula auricula), nevädze Triumfettovej (Cyanus triumfettii), alebo veroniky kríčkovitej (Veronica fruticans).
Relatívna nenarušenosť, zachovaloť územia dáva prepoklady pre existenciu veľkých cicavcov – medveďa hnedého (Ursus arctos), rysa ostrovida (Lynx lynx), mačky divej (Felis silvestris), kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra tatrica) . Územie Jánskej doliny je známe i výskytom dravých vtákov a netopierov. Bol zaznamenaný aj výskyt vzácnych druhov hmyzu a motýľov.
Jánska dolina má pomerne zachovalé lesné spoločenstvá, najmä vďaka určitej neprístupnosti a odľahlosti územia ako aj veľmi členitému reliéfu. NPR zaberá najcennejšiu krasovú časť doliny s rozsiahlym jaskynným systémom a vyvieračkami tvorenými jaskyňami Záskočie, Starý hrad, Jaskyňa Slnečného lúča a Javorová a vyvieračkou Hlbokô. Lesné spoločenstvá predstavujú zachovalé lesy s pôvodným a prirodzeným zastúpením všetkých prírodných ložiek typických pre krasové územia horských polôh Západných Karpát.
Územím vedie niekoľko turistických chodníkov .