Názov: SKALKA

Poloha: k.ú. Jasenie, Dolná Lehota, vlastné územie NAPANT

Charakter biotopu: rozsiahly komplex biotopov montánneho až alpínskeho pásma

Rok vyhlásenia: 1997

Výmera: 2659,81 hektárov

Kateg. ochrany: Národná prírodná rezervácia

Výnimočnosť: pôsobivé a zachovalé územie montánnej a glaciálnymi procesmi ovplyvnenej krajiny

pozri na Atlase
SKALKA

    •  je názov nielen rezervácie, ale aj najvyššieho vrcholu na juh od hlavného hrebeňa vybiehajúceho bočného masívu . Predstavuje esteticky veľmi pôsobivé a zachovalé územie montánnej a glaciálnymi procesmi ovplyvnenej krajiny.

 

    • Výmera: 2659,81 hektárov. Katastrálne územie : Jasenie, Dolná Lehota. Vlastné územie NAPANT.

Rezervácia sa nachádza vo vrcholovej časti hrebeňa Nízkych Tatier. Je ohraničená na východe sedlom Ďurková, po hrebeni až na Dereše a cez dolinu Vajskovského potoka, kótu Snožky a hrebeň Žiarskej hole prechádza do záveru Lomnistej doliny a do sedla Ďurková. Výškové rozpätie : 850 – 2003 m n.m.

Geologicky je územie tvorené kryštalickými horninami, prevažne biotitickými kremennými dioritmi až granodioritmi. Na južnej strane hlavného hrebeňa vystupujú kryštalické bridlice s prevahou migmatitických ortorúl. Tvár povrchu bola ovplyvnená štvrtohorným zaľadnením, čoho pozostatkom sú ľadovcové kotly a morény a ich zvyšky.

Do oblasti hornej hranice lesa zasahujú hnedé lesné pôdy s rôznym stupňom podzolizácie. V kosodrevinovom stupni sú hlavným pôdnym typom humusovito-železité podzoly. Vo vrcholových častiach sú to alpínske mačinové pôdy.

Ide o rozsiahly komplex biotopov montánneho až alpínskeho pásma. Porasty kosodreviny boli odstránené počas valašskej kolonizácie nahradili sekundárne hole s prevládajúcimi trávami smlz chĺpkatý (Calamagrostis villosa), metluška krivolaká (Avenella flexuosa) a kríčkami brusnice čučoriedkovej (Vaccinium myrtillus), ktoré oživujú farebne výraznejšie iskerníky pahorské (Ranunculus pseudomontanus), zlatobyľ obyčajná alpská (Solidago virgaurea subsp. minuta), nátržníky zlaté (Potentilla aurea), poniklece biele (Pulsatilla scherfelii), kuklice horské (Oreogeum montanum). Po ukončení pasenia ostali na miestach salašov ruderálne spoločenstvá s dominujúcim štiavcom alpským (Rumex alpinus). Vo vrcholových častiach Skalky (1980 m) a Žiarskej hole (1840 m) je vyvinutá škála alpínskych spoločenstiev s charakteristickou sitinou trojzárezovou (Juncus trifidus), zvončekom alpínskym (Campanula alpina), pakrálikom alpínskym (Leucanthemopsis alpina), vŕbou bylinnou (Salix herbacea), chlpaňou gaštanovou (Luzula alpinopilosa), brusnicou drobnolistou (Vaccinium gaultherioides), šuchou obojpohlavnou (Empetrum hermaphroditum), skalničníkom guľkovitým tatranským (Jovibarba globifera subsp. tatrensis), kostravou sfarbenou (Festuca picturata), alebo prvosienkou najmenšou (Primula minima).

Živočíšstvo tejto oblasti predstavuje jeden z najzachovalejších a najbohatších súborov Nízkych Tatier. Fauna ma prevažne subalpínsky až alpínsky charakter . Jedným z najvýznamnejších druhov je kamzík vrchovský tatranský ( Rupicapra rupicapra tatrica). Okrem toho sa tu vyskytuje aj svišť vrchovský (Marmota marmota ), medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx) ale aj jeleň hôrny (Cervus elaphus). V území môžeme nájsť viacero drobných cicavcov. Cenný je výskyt viacerých druhov vtákov ako napríklad ľabtuška vrchovská (Anthus spinoletta), vrchárka červenkastá (Prunella collaris) a niektorých druhov dravých vtákov.

Územie predstavuje horskú, čiastočne ľadovcom ovplyvnenú a modelovanú krajinu, s výskytom viacerých vzácnych druhov rastlín a živočíchov, predovšetkým kamzíka vrchovského.

Územím prechádza niekoľko turistických chodníkov.