Názov: KOZÍ CHRBÁT

Poloha: k.ú.Liptovská Osada, vlastné územie NAPANT

Charakter biotopu: spoločenstvá sutinových lesov

Rok vyhlásenia: 1993

Výmera: 37,43 hektárov

Kateg. ochrany: Prírodná rezervácia

Výnimočnosť: zmiešané porasty vysokohorského sutinového javorového lesa

pozri na Atlase

KOZÍ CHRBÁT

    •  je lesná rezervácia ležiaca na severnej strane N. Tatier. Lokalizovaná je kótami Kečka (1225 m n.m.), Prašivá (1753 m n.m.), medzi sedlom Handliarka a Hiadeľským sedlom nad dolinou Barborinná a Vyšným Vodným. Leží v katastri obce Liptovská Osada v okrese Ružomberok. Výmera rezervácie je 37,43 ha.

Územie leží v nadmorskej výške 1070 – 1330 m n.m., na severnej strane Kozieho chrbta. Je orientované prevažne v smere východ -západ. Geologicky je územie budované výlučne horninami Krížňanského príkrovu – spodnotriasových kremencov a bridlíc ako aj kavernóznych dolomitov. Samotné územie budujú najmä doskovité bridličnaté vápence a sliene. Geomorfologicky patrí rezervácia do celku Nízke Tatry, podcelku Ďumbierske Tatry a do oddielu Prašivá. Vzhľadom na vyššie uvedené sa v území vyvinuli najmä rendziny s postupným prechodom k hnedým lesným pôdam. Sú to vlhkejšie, humóznejšie pôdy, dobre zásobené živinami.

Klimaticky patrí územie do chladnej horsko-pevninskej klímy s prevahou zrážok v letnom období. Priemerný ročný zrážkový úhrn je asi 1000 – 1200 mm, vo vegetačnom období je to 600 – 700 mm, priemerné trvanie snehovej pokrývky je 140 – 170 dní. Najchladnejším mesiacom je január, najteplejším júl. Priemerný počet mrazových dní je 170, priemerný počet letných dní je 20. Prevládajú severné a severozápadné vetry. Hydrologicky patrí územie do povodia Váhu a je odvodňované prítokom Revúcej, Korytnickým potokom a niekoľkými ďalšími potokmi, prameniacimi priamo pod Kozím chrbtom. Pramene sú tu rozptýlené stále, s priemernou výdatnosťou a mnohé sa prejavujú trvalým zamokrením pôdy.

Porasty rezervácie patria do skupiny lesných typov buková javorina (Fageto-Aceretum), teda k spoločenstvám sutinových lesov. Druhové zloženie je ovplyvnené drsnejšou klímou, nižšími priemernými teplotam, vyššími zrážkami, skeletnatosťou a vyšším obsahom humusu v pôdach.

Dominujú druhy nitrofilné, heminitrofilné a bučinové vlhkých pôd. V stromovej etáži je dominantým druhom buk lesný (Fagus sylvatica) a javor horský (Acer pseudoplatanus), smrek (Picea abies) sa vyskytuje zriedkavo. Buk sa veľmi dobre zmladzuje , takže tvorí hlavnú zložku krovinnej etáže. Z ekologickej analýzy spoločenstva vyplýva, že najviac zastúpené sú tu druhy tieňomoilné, vlkomilné, nitrofilné a oceanické.

Fauna rezervácie je charakteristická pre danú skupinu lesných typov. Vzhľadom na extrémne klimatické pomery, konfiguráciu terénu i zloženie fytocenóz ide o chudobné živočíšne spoločenstvá, v ktorých nachádzame viaceré cenné a zriedkavé vysokohorské druhy – napr. z čeľade bystruškovité (Carabsidae), z vtákov labtuška vrchovská (Anthus spinoletta), sýkorka uhliarka (Parus ater), sýkorka čiernohlavá (Parus montanus), brhlík lesný (Sitta europaea), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros).

Územie rezervácie je budované mezozoickými horninami karbonátového charakteru, na ktorých sa vyvinuli rendziny. Predmetom ochrany sú zmiešané porasty vysokohorského sutinového javorového lesa, ktoré sa tu zachovali ako malé ostrovčeky v hrebeňových partiách na hornej hranici lesa. Ide o stabilné spoločenstvo pôvodných, viac ako 140 – ročných porastov s prevahou buka lesného a javora horského. Porasty sú dobre presvetlené, voľne zapojené, v niektorých častiach majú charakter parkových lesov. Druhové zloženie nie je pestré, ale svojou skladbou výnimočné.

Územím prechádza žlto značkovaný turistický chodník, v zime slúžiaci ako bežecká trať a hrebeňom prechádza hlavný hrebeňový, červeno značkovaný turistický chodník.