Lesy Národného parku Nízke Tatry zaberajú 127 761 ha, čo predstavuje cca 70 % celého územia. Vo vlastnom území národného parku je 64 481 ha lesných porastov, čo je 88,6 % výmery NP, z toho je zaradených do kategórie hospodárskych lesov 12 876 ha (20 %), lesov osobitného určenia 14 323 ha (22,2 %) a kategórie ochranných lesov 37 282 ha (57,8 %).
Vlastníkom lesov na celom území NP je v súčasnosti viac ako 35 právnych subjektov. Vo vlastníctve štátu je 61,56 % lesov.
Obhospodarovanie lesov je vykonávané na území 25 lesných hospodárskych celkov (LHC).
K bežným hospodárskym činnostiam, vykonávaným pri pestovaní, výchove a obnove lesa sa v posledných rokoch priradila aj zvýšená náhodná ťažba, v dôsledku spracovania vetrovej kalamity, postihujúcej najmä južnú časť Nízkych Tatier (OLZ Beňuš), a tiež "kôrovcovej" kalamity, vyskytujúcej sa na oboch stranách pohoria zhruba v rovnakej miere. Zvýšené náhodné ťažby sú dôsledkom súčasného stavu lesov, porastov s narušenou štruktúrou, vyznačujúcimi sa malým odolnostným potenciálom s veľmi nepriaznivým vývojom a v niektorých častiach neschopnosťou autoregulácie. Príčinou tohto stavu je narušenie ekologickej stability lesných ekosystémov zmenou druhovej, priestorovej i vekovej štruktúry lesných porastov, ktorá sa výrazne odlišuje od prirodzených lesov. Ďalej sú to meniace sa ekologické podmienky a spolupôsobenie celého radu škodlivých činiteľov (imisie, vietor, hmyz, zver, sucho, sneh) a v neposlednom rade aj neodborné spôsoby obhospodarovania, nevykonanie základných porastných a výchovných opatrení, použité technológie.
Hore uvádzané skutočnosti sa začínajú naplno prejavovať aj v ochranných lesoch, tvoriacich hornú hranicu lesa, plniacich predovšetkým mimoprodukčné funkcie, kde k spomínaným škodlivým činiteľom sa pridáva aj fyzický vek porastov. Ozdravné opatrenia, v týchto lesoch vykonávané užívateľom, často obsahujú vo svojich projektoch lesnú dopravnú sieť nevhodne trasovanú, narušujúcu zóny ticha a refúgiá, a používajú pri ich realizácii sadbový materiál bez dôrazu na jeho provenienciu,drevinovú skladbu, výškový prenos, ktorý je v takýchto náročných pedologických a klimatických podmienkach bezpodmienečný.
Ani územie Nízkych Tatier sa nevyhlo výrazným negatívnym ľudským zásahom. V porovnaní s ostatnými karpatskými pohoriami na našom území došlo v Nízkych Tatrách na rozsiahlych plochách k podstatnej zmene drevinového zloženia, najmä v prospech smreka a borovice (predovšetkým východná a severozápadná časť pohoria), čo sa odrazilo aj na floristickom zložení týchto porastov. Azda najvýraznejším zásahom bolo odlesnenie rozsiahlych plôch, vrátane najvyšších polôh pohoria, najmä počas valašskej kolonizácie. Vznikli tak sekundárne lúky a pasienky a hole využívané už niekoľko storočí ako pasienky. Na odlesnených plochách sa postupne vyformovali sekundárne nelesné rastlinné spoločenstvá. Po zanechaní pravidelného obhospodarovania nastupuje sekundárna sukcesia, v dôsledku ktorej sa tieto plochy rôznou rýchlosťou stávajú opäť lesom, ktorý však nezodpovedá drevinovým zložením ani štruktúrou pôvodnému lesnému spoločenstvu.